Čo sa deje s našimi telami počas nosenia?

od autora: | 12. júna 2021

Vzdelávame sa ohľadom nosenia – čo sa deje s našimi telami počas nosenia.

Naposledy som písala o vestibulárnej stimulácii a jej vplyve na náš mozog a srdce. Teraz by som sa rada trochu povenovala tomu, čo sa deje s telom nosiaceho a nosenca počas samotného nosenia.

Reakcia na transport

Nosenie dieťatka na našom tele nám poskytuje mnohé výhody – je nielen praktické z hľadiska presunov, ale väčšina rodičov ho využíva najmä pri uspávaní – prípadne ani nie za účelom samotného uspávania, ale často sa prosto stane to, že dieťa jednoducho zaspí ☺ alebo sa veľmi rýchlo ukľudní.

Prečo je tomu tak – veľmi silným faktorom môže byt transport response systém (reakcia na transport –  stále v procese skúmania), o ktorom sa viacej dozviete tu: https://evolutionofbabywearing.com/…/10/31/transport-respo…/

A tu: http://vbavlnce.blogspot.com/…/prác-es-deti-pri-nosení-uchli…

Reakcia na transport sa pravdepodobne vyvinula zároveň s bipedalizmom cca 4 milióny rokov dozadu. Dieťa, ktoré na matkin presun reagovalo stíšením a kladným správaním, malo väčšiu šancu prežiť – evolučný tlak na túto charakteristiku musel byt veľmi silný, keďže tento mechanizmus si nesieme v našich génoch až dodnes.

Tryptofán

Silná kombinácia pohybu a dojčenia (u nás veľmi obľúbené kombo a posledná štácia, keď už nič iné nezaberá) – v sebe kombinuje rovno dva prvky – prvým je pohyb, a teda vyššie zmienený transport response, a druhým je samotné dojčenie (a konkrétne večer obsahuje materské mlieko zvýšenú hladinu tryptofánu, čo je spánok-navodzujúca amino kyselina, o ktorej sa môžete čo-to dočítať napríklad tu: https://www.healthline.com/nutrition/tryptophan#section1

Tryptofán úzko súvisí so serotonínom a melatonínom, a konkrétne serotonín vplýva (okrem nálady a poznávacích schopností) zrovna na kvalitu spánku. Čiže ak uspávate dojčením, naozaj sa nemusíte báť toho, že je to nejaký zlozvyk, je to v skutočnosti fyziologické a pre detsky spánok prospešné (vedie k vyzretejším spánkovým cyklom).

Oxytocín

Späť k noseniu – prichádza na rad všemocný oxytocín 🙂 ten sa uvoľňuje nielen pri dojčení, ale rovnako aj pri kontakte s dieťatkom, napríklad aj počas nosenia (a konkrétne napríklad vôňa hlavičky dieťatka je veľmi silným faktorom). Krásny článok o oxytocín nájdete tu: https://dennikn.sk/…/hormon-blizkosti-alebo-preco-tuzime-p…/

Oxytocín upevňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, pri intenzívnom vzťahu neskôr stačí pohlaď na danú osobu (osoba voči dieťaťu a dieťa voči osobe) alebo dokonca iba myšlienka na ňu a hladina oxytocínu stúpne aj bez potreby dotyku (preto sa často stáva, že sa matkám spustí mlieko keď si pomyslia na svoje dieťa, alebo začujú detský plač). Oxytocín buduje dôveru – voči osobe, voči svetu, citujem z článku: „Dotyk a pocit blízkosti sú základnou ľudskou potrebou. Vďaka dotyku vieme, že sme v bezpečí, že sme pre niekoho dôležití, vzácni a niekým milovaní. Dotyk vyvoláva pocit bezpečia a pohody.“

Zvýšenie hladiny oxytocínu vedie k odstráneniu zábran. Oxytocín tiež, podľa všetkého, znižuje hladinu stresu, vrátane stavov úzkosti. Tento hormón môžeme klasifikovať ako dôležitú súčasť komplexného neurochemického systému, ktorý pomáha telu adaptovať sa na vysoko emotívne situácie (zdroj: https://www.medicalnewstoday.com/articles/275795.php)

„V neposlednom rade oxytocín redukuje bolesť a má protizápalový účinok. Oxytocín má hlboké neurofyziologické účinky a významne ovplyvňuje človeka, jeho život a prežívanie.“

Dotyk

S tým samozrejme úzko súvisí posledný kúsok tejto časti o nosení – dotyk. Dieťa sa rodí hladné po dotyku, a koža ako najväčší orgán v našom tele je na dotyky dokonale vyladená a žiada si ich. Super článok o dôležitosti dotyku nájdete tu: https://natmedworld.com/the-importance-of-touch/

Dotyk je úplne prvým zmyslovým systémom, ktorý sa vyvinie v tele dieťaťa počas tehotenstva. Pre správny vývoj dieťaťa je dokonca dôležitejší ako jedlo – kuk experimenty Harryho Harlowa, kedy si malé opičky radšej vybrali maketu „mäkkej“ mamy ako maketu, ktorá poskytovala mlieko. Novorodenci, ktorým je odopieraný dotyk, strácajú na váhe, prospievajú horšie, sú častejšie chorí.

Ďalší pekný článok o dotyku tu: https://eduworld.sk/…/eliska-her…/5534/ludsky-dotyk-benefity

„Novorodeniatka inštinktívne vyhľadávajú ľudský dotyk a upokoja sa len v niekoho náručí. Ľudský dotyk a jeho nedostatok má na malé deti veľký vplyv. Je známe, že deťom ľudský dotyk prospieva. Deti, ktoré majú dostatok dotyku sú menej agresívne, menej závislé, zdravšie, a vyrastú z nich sebavedomejší ľudia ako z detí, ktoré trpia nedostatkom ľudského dotyku. Alice Šterling Hanin, profesorka so špecializáciou na detský vývin zistila, že deti, ktoré majú málo dotyku, majú až o 20 % menší mozog ako deti, ktoré ho mali dostatok. Deťom tiež pomáha, keď sú pri rôznych zdravotných testoch fyzicky pri svojej matke a nie samy v postieľke, pretože menej plačú a taktiež srdcová frekvencia je nižšia.“

Hovorí sa, že dotyk lieči. Neplatí to však iba na dieťa – úzky kontakt s dieťatkom dokáže vyliečiť aj dospelého. Jeho detské krivdy, patológie, strachy, podvedomé reakcie, možno aj nepríjemné, na dotyk ako taký. Už som sa stretla s tým, že skrz nosenie a intenzívny kontakt s dieťaťom si daná osoba dokázala vyliečiť mnohé traumy z detstva.

Dotyk uzdravuje telo i dušu. Takže noste sa do sýtosti, je to veľmi zdravé pre všetkých zúčastnených ❤

Pridaj komentár